Keď sa snažíme začuť ticho, ocitáme sa v paradoxnej situácii - čím viac napíname uši, tým intenzívnejší máme pocit, že nás obklopuje more hluku. Zdá sa nám, že ticho je ľudským bytostiam nedostupné. Daniela Šterbáková sleduje problém vnímateľného ticha v dialógu so súčasnými autormi: John Cage vo svojej hudbe a textoch otázku ticha otvoril, Roy Sorensen a Ian Phillips ju následne v rámci analytickej filozofie argumentačne rozvinuli. Prostredníctvom ticha sa nám tak vyjavujú hranice a vzájomné vzťahy medzi "bežným" a "filozofickým" myslením. Nejde však len o tieto vzťahy, ale v podstate o ontológiu absencií a o neľahké pátranie po význame a možnostiach zmyslového vnímania. Otázkou potom zostáva, či je možné vnímať ticho inak než ušami.