Palo Macho (1965) patrí k výrazným predstaviteľom súčasného umelecké skla, jeho špecifická pozícia v tejto disciplíne je v tom, že sa dlhoročne venuje maľbe na sklo. Prepája farby so sklom (jeho povrchom) na podobných princípoch, ako je tomu v klasickej maľbe. Nemá však k dispozícii plátno, ale sklenenú platňu, nie farby, ktorých tóny vidí okamžite, ale pigmenty, ktoré svoju výsledný odtieň vydajú až potom, čo prejdú ohňom. Maľba má niekoľko vrstiev: podmaľba sa spája s vnútornou maľbou i s maľbou na povrchu. Aj preto musí byť všetko vopred vymyslené, naplánované, overené. A ešte v tom musí byť aj autorské gesto, dotyk ako stopa ruky, štetca, špachtle...